GÁNOVCE

     Gánovce sú obec na Slovensku v okrese Poprad. Ležia priamo pod Tatrami, 3 km na juhovýchod od Popradu,  v doline Gánovského potoka v  nadmorskej výške 642 m n. m. Obec je známa bohatou históriou s unikátnymi nálezmi, a viacerými minerálnymi prameňmi s liečivými účinkami.

Prístup k obci:

    Do obce sa dá dostať odbočením z hlavnej cesty v smere Poprad- Spišský Štvrtok. Cesta z Popradu autom alebo autobusom trvá cca 10 minút. Už pri príchode do Gánoviec je viditeľná budova Slovenského hydrometeorologického ústavu Poprad-Gánovce. Archeologická lokalita Hrádok, ako i  liečivé kúpele sú v centrálnej časti obce. Miesta sú prístupné autom, ale chýbajú informačné značky. Ďalšia prístupová poľná cesta pre turistov vedie z obce Švábovce popri minerálnom gejzíre (chôdzou cca 1- 1,5 hod.).

   História obce

Historická obec je po prvý raz písomne doložené roku 1317 ako Villa Ganau. Medzi jej vtedajšími tromi majiteľmi sa spomína aj istý Bazilius, syn Gaana, podľa ktorého dostala obec svoje meno. Obyvatelia obce sa tradične zaoberali poľnohospodárstvom a ovocinárstvom. Súčasťou obce je i časť Filice, pomenovaná podľa kolonistu Filu, ktorému uhorský kráľ Béla IV. daroval tunajšie pozemky roku 1236.

Názov obce v písomných dokumentoch sa postupne menil napr. r. 1473 bola známa ako Ganfal, neskoršie r. 1521 Ganovecz až roku 1808 vzniká terajší názov obce. Maďarský názov Gánóc a nemecký Gansdorf. Gánovce určite existovali už dávno pred 14. storočím, pretože ich ranogotický kostol bol postavený v polovici 13. storočia. V tom čase existovali už aj Filice, ktoré sa s Gánovcami spojili do jednej obce roku 1924.

Obe obce patrili ku kopinickým obciam, tzv. zemianskym dedinám, ktoré tvorili Malú župu, resp. Stolicu X. spišských kopijníkov. Tá bola pripojená v veľkej Spišskej župe až roku 1803. V stredoveku plnili kopijníci vojenskú resp. strážnu funkciu. Pôvod kopijníkov historicky nie je ujasnený. Niektorí historici pripisujú tento názov až do čias Veľkej Moravy. Mali určité výsady, časť kopijníkov si zachovala pôvodné výsady a ostala v zemianskom stave, časť sa dostala na úroveň poddaných a majetky získali šľachtické rodiny, ktoré patrili pod správu veľkej župy. To bol aj prípad Gánoviec a Filíc. Obe obce až do zrušenia poddanstva roku 1848 patrili viacerým zemepánom. Počet obyvateľov až do roku 1890 bol okolo 300 duší.

Na území Gánoviec sa spomínajú liečebné pramene už roku 1549. Postupne vyrástla pri nich kúpeľná osada. Roku 1852 ju však majiteľ Augustín Korponaj dal zbúrať a na jej mieste postavil kúpeľný dom a vedľa letohrádok, reštauráciu a spoločenský pavilón. V rokoch 1877-79 dal dovtedajšiu artézsku studňu prehĺbiť na 184 m a neskôr bol vybudovaný krytý bazén s termálnou vodou, ktorý existuje aj v súčasnosti, ale už mimo prevádzky. Ostatné projekty v kúpeľnom areály sú už asanované. V roku 1948 boli kúpele, predtým značne poškodené a vojnou znárodnené a prikročilo sa k ich stavebnej úprave a k vybudovaniu náležitého hygienického vybavenia. V plnej prevádzke boli do roku 1992. Od roku 1992 chátrali. Prelom nastal v roku 2010, keď vďaka manželom Sekelským kúpele Gánovce, obnovia svoju silu a dobré meno.

Kúpeľný prameň so sadrovou, zemitou, uhličitou vodou obsahuje prevažne HCO3, Ca, Mg, teplotu má 24,2 stupňov Celzia. Účinne pôsobí pri žalúdočných kataroch, ako aj pri všeobecných chorobách zažívacích ústrojov, liečebne reumatizmu, v začiatočnom štádiu tuberkulózy, pri škrofulóze, krivici, chronických kožných ochoreniach, málokrvnosti, cukrovke a v ostatnom čase dobre výsledky sa dosahujú v liečbe dny.

Archeologické nálezisko Gánovce Travertíny V blízkosti zastavanej časti obce sa nachádzajú i ďalšie kultúrne pamiatky evidované ako TRAVERTÍNY I., TRAVERTÍNY II. a TRAVERTÍNY III. Sú to prírodné travertínové výtvory, ktoré vytvorila voda a naďalej formuje. Travertíny Nálezisko neandertálca Gánovce sú známe nielen minerálnymi prameňmi, ale na pravej strane kúpeľného parku je vápenatý vŕšok zvaný Hrádok, ktorý sa spomína v chotarovej listine štiavnického opátstva v roku 1256. Hrádok mal podobu baňatej fľaše o veľkosti 1,2 ha vo výške 12 m. Od sedemdesiatych rokov XIX. storočia slúžil vrch ako kameňolom a v nich hlinené nádoby s popolom, so zvyškami ľudských kostí. Boli nájdené ďalšie nástroje a kosti zvierat. v roku 1926 našli lebku neandertálca. Podľa archeológov z viacerých štátov nálezy dokazujú, že ide o sídlisko pračloveka - neandertálca z mladšej doby kamennej. Vyliatok mozgu neandertálca našiel strelmajster, ktorý pracoval v tunajšom kameňolome, Koloman Koky. Odovzdal ho v roku 1926 stredoškolskému profesorovi Jaroslavovi Petrbokovi. V čase nálezu sa predpokladalo, že ide o mozgovňu nejakého väčšieho cicavca. Až v roku 1949 určil doktor Emanuel Vlček, že ide o vyliatok mozgovne neandertálského človeka. V rokoch 1955-1958 tu prebiehal systematický archeologický výskum. Na medzinárodnej konferencii v Tatranskej Lomnici v roku 1958 tím archeológov potvrdil Vlčekove tvrdenia. Koloman Koky - strelmajster, ktorý našiel odliatok lebky Odliatok mozgovne neandrtálca K tímu antropológa  Dr. Vlčeka patril aj profesor O. Fejfar , ktorý povedal: „Dodnes sme si nie istí, v ktorom období žil – či to bolo v tom poslednom alebo predposlednom období staršej doby kamennej. Keby žil v tom predposlednom, nález by bol podstatne starší – okolo 200 tisíc rokov, keby v poslednom – mohol by byť starý 50 tisíc rokov“. Tomuto nálezu, ktorý má celosvetový význam, je venovaná aj samostatná stála expozícia v Podtatranskom múzeu v Poprade, ktorá bola otvorená v roku 1969.

 

GÁNOVCE

     Gánovce sú obec na Slovensku v okrese Poprad. Ležia priamo pod Tatrami, 3 km na juhovýchod od Popradu,  v doline Gánovského potoka v  nadmorskej výške 642 m n. m. Obec je známa bohatou históriou s unikátnymi nálezmi, a viacerými minerálnymi prameňmi s liečivými účinkami.

Prístup k obci:

    Do obce sa dá dostať odbočením z hlavnej cesty v smere Poprad- Spišský Štvrtok. Cesta z Popradu autom alebo autobusom trvá cca 10 minút. Už pri príchode do Gánoviec je viditeľná budova Slovenského hydrometeorologického ústavu Poprad-Gánovce. Archeologická lokalita Hrádok, ako i  liečivé kúpele sú v centrálnej časti obce. Miesta sú prístupné autom, ale chýbajú informačné značky. Ďalšia prístupová poľná cesta pre turistov vedie z obce Švábovce popri minerálnom gejzíre (chôdzou cca 1- 1,5 hod.).

   História obce

Historická obec je po prvý raz písomne doložené roku 1317 ako Villa Ganau. Medzi jej vtedajšími tromi majiteľmi sa spomína aj istý Bazilius, syn Gaana, podľa ktorého dostala obec svoje meno. Obyvatelia obce sa tradične zaoberali poľnohospodárstvom a ovocinárstvom. Súčasťou obce je i časť Filice, pomenovaná podľa kolonistu Filu, ktorému uhorský kráľ Béla IV. daroval tunajšie pozemky roku 1236.

Názov obce v písomných dokumentoch sa postupne menil napr. r. 1473 bola známa ako Ganfal, neskoršie r. 1521 Ganovecz až roku 1808 vzniká terajší názov obce. Maďarský názov Gánóc a nemecký Gansdorf. Gánovce určite existovali už dávno pred 14. storočím, pretože ich ranogotický kostol bol postavený v polovici 13. storočia. V tom čase existovali už aj Filice, ktoré sa s Gánovcami spojili do jednej obce roku 1924.

Obe obce patrili ku kopinickým obciam, tzv. zemianskym dedinám, ktoré tvorili Malú župu, resp. Stolicu X. spišských kopijníkov. Tá bola pripojená v veľkej Spišskej župe až roku 1803. V stredoveku plnili kopijníci vojenskú resp. strážnu funkciu. Pôvod kopijníkov historicky nie je ujasnený. Niektorí historici pripisujú tento názov až do čias Veľkej Moravy. Mali určité výsady, časť kopijníkov si zachovala pôvodné výsady a ostala v zemianskom stave, časť sa dostala na úroveň poddaných a majetky získali šľachtické rodiny, ktoré patrili pod správu veľkej župy. To bol aj prípad Gánoviec a Filíc. Obe obce až do zrušenia poddanstva roku 1848 patrili viacerým zemepánom. Počet obyvateľov až do roku 1890 bol okolo 300 duší.

Na území Gánoviec sa spomínajú liečebné pramene už roku 1549. Postupne vyrástla pri nich kúpeľná osada. Roku 1852 ju však majiteľ Augustín Korponaj dal zbúrať a na jej mieste postavil kúpeľný dom a vedľa letohrádok, reštauráciu a spoločenský pavilón. V rokoch 1877-79 dal dovtedajšiu artézsku studňu prehĺbiť na 184 m a neskôr bol vybudovaný krytý bazén s termálnou vodou, ktorý existuje aj v súčasnosti, ale už mimo prevádzky. Ostatné projekty v kúpeľnom areály sú už asanované. V roku 1948 boli kúpele, predtým značne poškodené a vojnou znárodnené a prikročilo sa k ich stavebnej úprave a k vybudovaniu náležitého hygienického vybavenia. V plnej prevádzke boli do roku 1992. Od roku 1992 chátrali. Prelom nastal v roku 2010, keď vďaka manželom Sekelským kúpele Gánovce, obnovia svoju silu a dobré meno.

Kúpeľný prameň so sadrovou, zemitou, uhličitou vodou obsahuje prevažne HCO3, Ca, Mg, teplotu má 24,2 stupňov Celzia. Účinne pôsobí pri žalúdočných kataroch, ako aj pri všeobecných chorobách zažívacích ústrojov, liečebne reumatizmu, v začiatočnom štádiu tuberkulózy, pri škrofulóze, krivici, chronických kožných ochoreniach, málokrvnosti, cukrovke a v ostatnom čase dobre výsledky sa dosahujú v liečbe dny.

Archeologické nálezisko Gánovce Travertíny V blízkosti zastavanej časti obce sa nachádzajú i ďalšie kultúrne pamiatky evidované ako TRAVERTÍNY I., TRAVERTÍNY II. a TRAVERTÍNY III. Sú to prírodné travertínové výtvory, ktoré vytvorila voda a naďalej formuje. Travertíny Nálezisko neandertálca Gánovce sú známe nielen minerálnymi prameňmi, ale na pravej strane kúpeľného parku je vápenatý vŕšok zvaný Hrádok, ktorý sa spomína v chotarovej listine štiavnického opátstva v roku 1256. Hrádok mal podobu baňatej fľaše o veľkosti 1,2 ha vo výške 12 m. Od sedemdesiatych rokov XIX. storočia slúžil vrch ako kameňolom a v nich hlinené nádoby s popolom, so zvyškami ľudských kostí. Boli nájdené ďalšie nástroje a kosti zvierat. v roku 1926 našli lebku neandertálca. Podľa archeológov z viacerých štátov nálezy dokazujú, že ide o sídlisko pračloveka - neandertálca z mladšej doby kamennej. Vyliatok mozgu neandertálca našiel strelmajster, ktorý pracoval v tunajšom kameňolome, Koloman Koky. Odovzdal ho v roku 1926 stredoškolskému profesorovi Jaroslavovi Petrbokovi. V čase nálezu sa predpokladalo, že ide o mozgovňu nejakého väčšieho cicavca. Až v roku 1949 určil doktor Emanuel Vlček, že ide o vyliatok mozgovne neandertálského človeka. V rokoch 1955-1958 tu prebiehal systematický archeologický výskum. Na medzinárodnej konferencii v Tatranskej Lomnici v roku 1958 tím archeológov potvrdil Vlčekove tvrdenia. Koloman Koky - strelmajster, ktorý našiel odliatok lebky Odliatok mozgovne neandrtálca K tímu antropológa  Dr. Vlčeka patril aj profesor O. Fejfar , ktorý povedal: „Dodnes sme si nie istí, v ktorom období žil – či to bolo v tom poslednom alebo predposlednom období staršej doby kamennej. Keby žil v tom predposlednom, nález by bol podstatne starší – okolo 200 tisíc rokov, keby v poslednom – mohol by byť starý 50 tisíc rokov“. Tomuto nálezu, ktorý má celosvetový význam, je venovaná aj samostatná stála expozícia v Podtatranskom múzeu v Poprade, ktorá bola otvorená v roku 1969.