Špecifické vývinové poruchy učenia (ŠVPU)

podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb MKCH 10     

 

1) F 81.0 – špecifická porucha čítania (dyslexia)

2) F81.1 –špecifická porucha hláskovania (dysortografia)

3) F81.2 – špecifická porucha aritmetických schopností (dyskalkúlia)

4) F81.3 – zmiešaná porucha školských zručností ( súčasný výskyt dyskalkúlie s dyslexiou alebo dysortografiou)

5) F81.8 - iné vývinové poruchy školských zručností (dysgrafia)

6) F81.9 – nešpecifikovaná vývinová porucha školských zručností (neschopnosť učiť sa)

Špecifické vývinové porucha učenia (ŠVPU) sú definované ako neschopnosť resp. znížená alebo obmedzená  schopnosť naučiť sa čítať, písať, počítať pomocou bežných štandardných vzdelávacích metód za primeranej inteligencie  a sociokultúrnych príležitostí žiaka.

Pri ŠVPU ide o samostatný výskyt alebo tvoria komplex porúch; najčastejšie dyslexia, dysgrafia a dysortografia sa vyskytujú spoločne. ŠVPU sa môžu vyskytovať v kombinácií s ADD (15%),  ADHD (50%), ďalej ide o  heriditárne príčiny (20%), ako aj neznáme príčiny (15%) ich výskytu. SVPU majú rôznu intenzitu.

Špeciálno-pedagogická podpora pozostáva z nasledujúceho:

·         používanie  efektívnych metód  -  reedukácia, korekčné cvičenia, rehabilitačné cvičenia;

·         pri korekcii využívame mono -  senzoriálny prístup (zrak alebo sluch) alebo multi-senzoriálny prístup ( maximálne využitie všetkých možností na rozvinutie postihnutej funkcie);

·         používame individuálnu alebo skupinovú terapiu, ale každé dieťa by malo mať vypracovaný aj individuálny program;

·         dôležitá je automatizácia nacvičených schopností;

·         uvedomelý nácvik, neustále upevňovanie a opakovanie ( každý deň asi 10-15 mintút);

·         koncentrácia pozornosti, pokojná atmosféra;

·         korekciu zamerať na individualitu dieťaťa/žiaka a psychologicky analyzovať komplexný stav dieťaťa

·         uvedomiť si, že proces korekcie má nastúpiť hneď po diagnostikovaní !!!

·         korekcia  predstavuje súhrn špeciánopedagogických postupov, ktorými sa zlepšuje alebo zdokonaľuje výkonnosť v oblasti postihnutej funkcie

 Druhy špecifických vývinových porúch učenia: 

1)      Dyslexia  ( špecifická porucha čítania)

2)      Dysgrafia ( špecifická porucha písania)

3)      Dysortografia (špecifická  porucha pravopisu)

4)      Dyskalkúlia ( narušená schopnosť správne počítať, používať matematické  operácie)

5)      Dyspinxia ( špecifická porucha kreslenia)

6)      Dysmúzia ( špecifická porucha vnímania a reprodukcie hudby)

7)      Dyspraxia ( špecifická porucha motoriky, schopnosti vykonávať zložité úkony, podľa MKCH 10 ide  špecifickú poruchu motorickej funkcie)

Najčastejšie používané diagnostické testy na diagnostikovanie ŠVPU:

·         Štúrov čítací test

·         Matějčekov test

·         Prepis textu, diktát

·         Skúška zrakového rozlišovania

·         Skúška sluchovej diferenciácie

·         Skúška sluchovej analýzy a syntézy

·         Čítanie s porozumením

·         Skúška P-Ľ orientácie

·         Skúšky matematických schopností

·         Skúška schopnosti samostatnej práce

·         Skúška schopnosti dlhodobého sústredenia

 

 A/ DYSLEXIA

Dyslexia je slovo utvorené gréckou predponou „dys“, čo znamená nedokonalosť, narušenie a slovom „lexis“, čo znamená reč, jazyk. Je to špecifická neschopnosť osvojiť si čítanie pri bežných výučbových podmienkach, primeranom potenciáli dieťaťa a normálnej sociokultúrnej príležitosti. Predstavuje neurologicky podmienenú poruchu, ktorá vychádza z rodovej dispozície, sťažuje získavanie a spracovanie jazykových informácií.

O príčinách dyslexie sa napísalo veľmi veľa a ešte dnes sú predmetom výskumov nielen príčiny, ale i mechanizmy tejto poruchy. Súčasné definície uvádzajú spojitosť dyslexie s dysfunkciou CNS, a to najmä s oblasťou ľahkých mozgových dysfunkcií. ĽMD sú drobné poškodenia mozgu, ktoré vznikajú pred pôrodom, počas pôrodu alebo tesne po pôrode. Nie každá mozgová dysfunkcia je však automaticky dyslexiou či inou špecifickou poruchou učenia. Mozgová dysfunkcia sa môže prejavovať i ako iný vývinový symptóm, napr. instabilita ( pohyblivosť), hyperaktivita. Odborníci hovoria aj o možných príčinách podmienených genetickými faktormi, deficitmi v oblasti očných pohybov, netypickej dominancii mozgových  hemisfér a nedostatkoch v poznávacích funkciách podieľajúcich sa na procese osvojovania si čitateľskej zručnosti.

 Dyslexia sa môže vyskytovať v rôzne silných formách. Rozlišujeme:

DYSLEXIA TYPU  „P“

·         čítanie je presné, ale nápadne pomalé;

·         písmená majú len symbolický charakter , ale nie významový (nie ako hlásky /fonémy);

·         pri čítaní sa aktivizuje len pravá mozgová hemisféra ( intuitívna a syntetická; kreativita, emócie, imaginácia, túžby, vnímanie priestoru, komplexné spracovanie informácií, holistický pohľad, zrak + cit);  

·         sluchové podnety sú prijímané viac ľavým uchom.

DYSLEXIA TYPU „L“

·         čítanie je rýchle s množstvom chýb;

·         sluchové podnety sú prijímané viac pravým uchom;

·          aktivizuje sa ľavá mozgová  hemisféra (racionálna a analytická; jazyk, komunikácia krok za krokom, orientácia na čas, sluch)

TYPY DYSLEXIE:

·         Fonematická  - následok nezvládnutia fonematického systému jazyka, narušená fonematická diferenciácia hlások;

·         Optická  - zlá zraková diskriminácia + poruchy zrakovej a priestorovej pamäte+ nediferencovanosť predstáv o tvare písmen;

·         Agramatická  - nedostatočné osvojenie si gramatických foriem, morfologických a syntaktických zovšeobecnení;

·         Sématická  - nedostatočné chápanie zmyslu čítaného textu, žiak definuje tvary písmen, ale uniká mu obsah.

 

METÓDY KOREKCIE DYSLEXIE:

Je nutné prekonať  počiatočný strach z čítania, nakoľko tento emočný vplyv pôsobí na procesy percepcie (pozornosť, pamäť) aj na schopnosť autoregulácie myšlienkových obsahov.

1)       metóda obťahovania - vhodná pre začiatočné štádia korekcie, zapájame aj motoriku, obťahovanie slov prstom;

2)       F e r n a l d o v á  metóda - letmé čítanie 10 riadkov, vyznačenie ťažkých slov ,                       ich opakovanie tréning, a to  2-3 mesiace dennodenne, veľké úspechy v oblasti plynulosti a rýchlosti čítania;

3)      metóda postrehu - cvičíme postrehovanie slov zložením slov a slovných skupín, pomôcky: bzučiak, kartičky;

4)      čítanie so záložkou s okienkom  - cvičíme správne pohyby oka v riadku, odstraňujeme dvojité čítanie;

5)      čítanie v páre - dieťa vyrovnáva svoje tempo nášmu tempu  a snaží sa prispôsobiť intonáciu a intenzitu hlasu, svoje zlé čítanie pri tomto nácviku nepočuje;

6)      metóda dvojitého čítania - žiak číta nahlas daný text o slovo späť za hlasným čítaním pedagóga, čo tvorí pre žiaka akúsi ochrannú bariéru;

7)      metóda globálneho čítania  - u detí, ktoré nie sú schopné postrehovať zhluky písmen, žiakovi sa predkladá bežný text s vynechanými písmenami, 3x sa číta text, uplatňovanie minimálne 2 mesiace  dennodenne;

8)      metóda vyhľadávania chýb - učiteľ robí také isté  chyby ako žiak, ktorý ich opravuje;

9)      nácvik dlhých a krátkych samohlások -  pri poruche reprodukovať rytmizované štruktúry zvukové, bzučiak používame, zápis bodkami a čiarkami rytmizovaných zvukov a slov, ktoré žiakovi čítame;

10)  rozlišovanie tvrdých a mäkkých slabík - využívame hmat, tvrdé slabiky sú z drevenej kocky, mäkké z molitanu; hľadanie kocky zodpovedajúcej tvrdosti po opakovaní pre neho  „nebezpečných slabík“;

11)  metóda farebných kociek - dôraz je tu na hmatové a pohybové predstavy, posilňovanie zrakovej predstavivosti; dieťa pracuje s tlačenými písmenami nalepenými na farebných kockách; samohlásky a spoluhlásky majú inú farbu, dieťa zoraďuje kocky s písmenami a vytvára z kociek slová; ak zmeníme hlásku vo výslovnosti dieťa musí kocky prestavať, analýza a syntéza sa tu robí hmatom; viacero analyzátorov vstupuje do činnosti: zrak, sluch, hmat a kinestetický analyzátor, čo pomáha zapamätať si správny tvar písmena.

 

 B/ DYSGRAFIA

Dysgrafiu definujeme ako špecifickú poruchu grafomotorického aktu. Dieťa netrpí žiadnym závažnejším zmyslovým ani pohybovým postihnutím, ale nemôže sa naučiť napodobniť tvary písmen a číslic. Nepamätá si ich, zrkadlovo ich otáča alebo ich vzájomne zamieňa. Spravidla píše kŕčovito, takže písmo má niekedy úplne zvláštny ráz. Z hľadiska neurologického ide o grafomotorickú dyspraxiu.

Prax ukazuje, že ak má dieťa narušenú zrakovú a sluchovú diferenciáciu, tak bude aj zle písať. Dysgrafia je vývinová špecifická porucha učenia, ktorá ovplyvňuje kvalitu písania. Písanie je pre dysgrafikov veľmi náročná činnosť a spotrebujú množstvo síl, preto je pre tieto deti skoro nemožné sústrediť sa na gramatiku a používať vedomosti, ktoré bežne ovládajú. Dysgrafia sa často vyskytuje s dysortografiou – poruchou pravopisu, ako aj s dyslexiou.

 Medzi najčastejšie poruchy písania zaraďujeme:

·         tvarové zámeny (m-n/h-k/b-d) – obmedzená schopnosť napodobňovať a produkovať presné tvary grafém;

·         smerové zámeny – nedostatky smerovej orientácie; poruchy P- Ľ orientácie;

·         vynechávanie písmen - nedostatky v analyticko-syntetickej činnosti pri realizovaní grafém;

·         deformácie  - grafémy sú deformované, škaredé, nečitateľné, nezreteľné; medzi najčastejšie  príčiny patrí vývinová neobratnosť, kŕčovitosť písania,  ambidextia  ( t.j. nevyhranenosť)

METÓDY KOREKCIE DYSGRAFIE:

·         cieľom je dosiahnuť u žiaka primerane rýchle a čitateľné písmo

·         najčastejšie ide pri dysgrafii o poruchu jemnej a hrubej motoriky

·         hrubá motorika je rozvíjaná pohybmi trupu, horných a dolných končatín, pohybmi hlavy – používame tzv. uvoľňovacie cvičenia zamerané na uvoľnenie pletenca hornej končatiny, aby nebol spastický ( t.j. v kŕči) + precvičovanie svalov krku a trupu

·         rozvíjame aj jemnú motoriku – pohyby dlane a prstov ( existuje veľa cvičení aj v rámci iných predmetov: modelovanie , trhanie papiera, navliekanie korálok)

·         pri písaní pracujeme najprv na veľkej ploche, ktorú postupne zmenšujeme

·         dôležité sú správne hygienické návyky pri písaní

·         plynulosť a rytmus môžeme podporiť riekankami a pesničkami

V KOREKCII DYSGRAFIE ROZLIŠUJEME TRI OBLASTI:

1)      Porucha tvaru písma - žiak si nepamätá postup pri písaní písmena, je nepozorné, pri korekcii sa zameriavame na algoritmus písania, keď dieťa ukazuje správne ťahy písania písmena a dieťa si vybavuje jeho tvar; predstavu písmena podporíme písaním písmena do priestoru so zatvorenými očami, dieťa nacvičuje chybný krok; čím má dieťa zautomatizovaný úkon pri písaní tým ľahšie písmeno vzniká; ak sa nedarí poskytneme mu kinestetickú podporu – t.j. vedieme jeho ruku pri písaní.

2)      Porucha ťahu písma -  dieťa má neúhľadné písmo a nie je schopné písať jemným ťahom; písmo nemá správny sklon a z dôvodu kŕčového držania je roztrasené; pri korekcii sa zameriavame na spájanie písmen nadmernými ťahmi; nácvik najprv realizujeme v stoji  pri tabuli a potom na papieri.

3)      Porucha  vzťahu ( dieťa nepíše slová v správnom pomere; niektoré písmená sú príliš malé a niektoré príliš veľké – používame metódu s pomocnými linajkami)

 

 C/ DYSORTOGRAFIA

Označenie dysortografia znamená:  dys- narušenie, neschopnosť, osvojiť si ; ortografia – pravopis. Je to neschopnosť osvojiť si pravopis pri normálnom intelekte dieťaťa, primeranej sociokultúrnej  a emocionálnej príležitosti a štandardných výučbových postupoch pedagóga.  Ide o neschopnosť,  ktorá je evidovaná aj v medzinárodnej klasifikácii chorôb ( MKCH F 81.1), čo nasvedčuje tomu, že dysortografia je závažný a na terapiu časovo náročný problém. Dysortografia sa vyskytuje v rôznych formách a stupňoch a je často výraznou súčasťou obrazu vývinovej dyslexie.

Pri dysortografii žiakovi chýba tzv. jazykový cit – znížená schopnosť skloňovať, časovať slovné druhy. Vystupujú tu do popredia aj špecifické poruchy reči a nedostatky sluchového vnímania,  v sluchovej analýze, v rozlišovaní hlások, ktoré sú artikulačne blízke.

Ďalej dochádza k týmto špecifickým dysortografickým  prejavom:

·         najčastejšie je to grafická zámena zvukovo podobných hlások ( b-d/ s-z/h-ch);

·         problém spojenia grafémy s fonémou;

·         objavuje sa tu aj artikulačná neobratnosť,

·          chyby v mäkčení, problémy s rozlišovaním mäkkých a tvrdých slabík;

·         nedodržiavanie diakritických a interpunkčných znamienok (bodky, čiarky, dĺžne, mäkčene) alebo ich nesprávne umiestnenie a nerozlišovanie krátkych a dlhých spoluhlások;

·         chyby v dôsledku asimilácie sykaviek;

·         znížená schopnosť dodržiavať poradie písme/slabík v slove;

·         žiak nerozlišuje hranice slov;

·         oslabený proces aplikácie gramatických pravidiel do písaného textu.

Je potrebné uvedomiť si, že proces písania ( písanie ako motorický akt a tiež pravopisne správne písanie) je veľmi náročný na kognitívne, jazykové, rečové motorické schopnosti a tiež na pozornosť, zrakové a sluchové schopnosti. Ide o komplex schopností, ktoré sú potrebné pre úspešné osvojenie pravopisu.

V terapii dysortografie sa orientujeme najmä na rozvoj práve špecifických rečových a jazykových schopností, pamäti a tiež ostatných schopností a následne sa venujeme priamemu nácviku osvojovania pravopisu pomocou efektívnych stratégií učenia.

 

 D/ DYSKALKÚLIA

Dyskalkúliu definujeme ako špecifikú vývinovú poruchu s výraznejšie narušenou vnútornou štruktúrou vlôh pre matematiku. Prejavuje sa širokým spektrom veľmi rôznorodých výrazných problémov v matematike.

 

Táto štrukturálna porucha matematických schopností má pôvod v génovom alebo perinatálne podmienenom narušení tých partií mozgu, ktoré súvisia s primeraným anatomicko-fyziologickým zrením matematických  funkcií; nemá však za následok poruchu mentálnych funkcii.

Príznaky dyskalkúlie sú veľmi pestré, a tak rozlišujeme nasledujúce druhy dyskalkúlie:

 

1/ prakto-gnostická -  žiak má narušenú matematickú schopnosť manipulácie s konkrétnymi alebo nakreslenými symbolmi; zlyháva schopnosť priradiť k nim číslo v súvislosti k zobrazenému množstvu; problematické je  zoraďovanie predmetov podľa veľkosti alebo rozpoznávať vzťahy viac-menej a podobne;

2/ ideo – gnostická - porucha chápania matematických pojmov a vzťahov medzi nimi;                         žiak nechápe vzťahy v matematických radách, kde má pochopiť vzťahy a ďalej v nich pokračovať; v porozumení čísla ako pojmu; dieťa nevie z pamäti počítať príklady, ktoré by mu nemali robiť problém vzhľadom k intelektu a dosiahnutému fyzickému a mentálnemu veku;

3/ verbálna – porucha schopnosti slovne označiť operačné znaky, viazne pochopenie matematickej terminológie v zmysle určovania o... viac, o...menej, ... x krát viac/menej;                žiak nezvláda slovne označovať matematické úkony, množstvo a počet prvkov, odpočítavať číselný rad a podobne;

4/ lexická – neschopnosť čítať matematické symboly, viacmiestne čísla, tvarovo podobné čísla;

5/ grafická – obdoba dysgrafie – narušená je tu schopnosť písať numerické znaky; problém s opisovaním viacmiestnych číslic, žiak  zabúda písať nulu, čísla sú neprimerane veľké, problém je aj v geometrii;

6/ operacionálna – tzv. pravá dyskalkúlia  -  narušená je schopnosť vykonávať matematické  operácie; zamieňanie jednotlivých operácií, nahrádzanie zložitejších jednoduchšími, žiak písomne rieši i veľmi ľahké úlohy a podobne.

 

Ďalej je potrebné rozlišovať dyskalkúliu od kalkusténie, hypokalkúlie, oligokalkúlie, akalkúlie.

·         Kalkusténia – mierne narušenie matematických vedomostí a zručností  podmienené nevhodnou, nedostatočnou stimuláciou alebo sociálnou depriváciou jednotlivca.

·         Hypokalkúlia – nešpecifická porucha rozvoja základných matematických zručností podmienená nerovnomernou skladbou matematických schopností a mierne zníženou úrovňou všeobecných rozumových schopností do pásma priemeru alebo na dolnej hranici priemeru.

·         Oligokalkúlia – predstavuje narušenie rozvoja základných matematických zručností podmienené narušením štruktúry matematických  schopností a ich výrazným znížením do pásma retardácie pri celkovo nízkej úrovní všeobecných rozumových schopností.

·         Akalkúlia – úplná alebo čiastočná neschopnosť zvládať jednoduché matematické zručnosti napriek tomu, že predtým boli primerane rozvinuté. Najčastejšie sa vyskytuje po ťažkom poškodení/úraze mozgu.