Vypracovala: PhDr. Iveta Franzenová, PhD.   Na stiahnutie: Charakteristika_a_najvyznamnejsie_faktory_v_edukacnej_praci_ so_ziakmi_s_ADD__ADHD.docx.pdf Terminologické vymedzenie poruchy pozornosti a hyperaktivity     Presné terminologické vymedzenie poruchy pozornosti a poruchy pozornosti a hyperaktivity je pre učiteľa dôležité z viacerých dôvodov:          ·         pokiaľ sa učiteľ bude chcieť oboznámiť s týmito prejavmi bližšie siahne po odbornej literatúre, a tak zistí, že táto porucha má viacero názvov a odborných výrazov;        ·         ak bude spolupracovať s odborníkmi ( psychológmi, pedopsychiatrami), mal by mať minimálne základný prehľad o odbornej terminológii;        ·         ak dostane písomnú správu z psychologickej diagnostiky a nemá možnosť priameho kontaktu s psychológom, bude tejto správe lepšie rozumieť.   ֍֍֍   Najčastejšie sa používa pojem syndróm hyperaktivity, ale časté je aj označenie hyperkinetický syndróm, prípadne v staršej literatúre sa stretneme aj s názvom syndróm ľahkej mozgovej disfunkcie. V súčasnosti sa v odbornej literatúre tento syndróm označuje skratkou  ADD ( Attention Deficit Disorder), a to v tých prejavoch, kde dominuje porucha pozornosti. Pokiaľ sa k tejto poruche pridružujú aj prejavy hyperaktivity, používa sa skratka ADHD ( Attention Deficit Hyperactivity Disorder ).      V Medzinárodnej klasifikácii duševných porúch sa tieto prejavy označujú ako hyperkinetické poruchy. Pod ne zaraďujeme poruchy aktivity a pozornosti a hyperkinetickú poruchu správania. Uvedená porucha sa svojou symptomatológiou zaraďuje aj medzi špecifické vývinové poruchy správania. Ide o také poruchy správania, ktorých príčinou je hyperaktivita, neschopnosť sebakontroly a sebaovládania, resp. závažné narušenie pozornosti. Takto postihnuté dieťa síce reaguje nežiaducim spôsobom, avšak nejde o prejav negácie bežných noriem správania, ale o neschopnosť svoje správanie a konanie ovládať, resp. vnímať a rozlišovať, čo je v danej situácii vyžadované. Takéto prejavy správania sú nepríjemné, a preto môžu vyvolávať aj negatívne reakcie, pri ktorých je dieťa kritizované a odmietané. V takýchto prípadoch sa môžu poruchy správania zhoršovať v dôsledku špecifickej sociálnej situácie, ktorá sa vytvára ako reakcia na problematické prejavy hyperaktívnych detí. V dôsledku toho môže dôjsť ku skutočným poruchám správania. V praxi je niekedy komplikované obidva varianty odlíšiť, pretože sa môžu vyskytovať spoločne.

 

Aké sú možné príčiny syndrómu ADD/ADHD ?

 

Príčiny ADHD nie sú v súčasnej dobe celkom známe. Lekári a ďalší odborníci získavajú stále viac vedomostí o tom, ako funguje mozog, a čo ovplyvňuje pozornosť a učenie.  Rovnako   ako u mnohých iných porúch,  aj tu nevieme jednoznačne určiť príčinu. V súčasnosti sa ADD/ADHD zvyčajne pripisuje dedičnosti alebo iným biologickým faktorom.

Ak by sme chceli syntetizovať doterajšie poznanie, tak k možným príčinám ADD/ADHD patria:

·         Genetické faktory – existujú dôkazy, že genetický faktor zohráva pri vzniku tejto poruchy svoju rolu. Napr. u 10 % detí bol tento syndróm zistený aj u jedného z ich rodičov. Výskumy, ktoré sa zaoberajú genetickými vplyvmi v rodinách týchto detí, nedokážu presne stanoviť tento vplyv, ale dokazujú  zvýšené riziko výskytu hyperkinetického syndrómu. Napriek tomu sa v posledných rokoch venuje zvýšená pozornosť vplyvu genetických faktorov na vznik tohto syndrómu, pričom východiskom sú zdokonaľujúce sa metódy štúdia prenosu genetických informácií. Vedci dokázali, že existuje gén spoločný pre vznik viacerých neuropsychických porúch, ktorý sa nazýva gén Tourretovho syndrómu. Mutáciám tohto génu je pripisovaný aj vznik hyperkinetického syndrómu.

·         Organické poškodenie mozgu – v minulosti sa v súvislosti s organickým poškodením mozgu používal pojem ľahká mozgová dysfunkcia, ktorý popisoval vznik hyperkinetického syndrómu na základe organického a mierne difúzneho poškodenia mozgu alebo mozgového tkaniva. Tento faktor sa zaraďuje medzi tzv. negenetické, organické faktory, a na vzniku hyperkinetických porúch sa podieľa 20-30 %. Organické poškodenie mozgu môže vzniknúť ešte v priebehu prenatálneho vývinu (pred pôrodom, v čase tehotenstva matky), najmä v dôsledku zlej životosprávy – fajčenie, konzumácia alkoholu, ale aj pri nedostatočnom pohybe matky na čerstvom vzduchu z dôvodov tzv. rizikového tehotenstva. Patria sem tiež prekonané infekčné ochorenia matky, inkompatibilný Rh-faktor, krvácanie v tehotenstve, predpôrodná meningitída matky, endokrinologické ťažkosti a pod. Najvýznamnejším faktorom je nedostatočný prísun kyslíka k plodu. Organické poškodenie mozgu môže vzniknúť aj počas pôrodu, najmä keď ide o pôrod komplikovaný, dlho trvajúci, pričom môže dôjsť aj k priamemu poraneniu a pohmoždeniu hlavičky dieťaťa, ale aj predčasný, keď je opäť zvýšené riziko nedostatku prísunu kyslíka a dieťa sa narodí „pridusené“. Ďalším z faktorov môže byť aj intoxikácia plodu novorodeneckou žltačkou. Do súvislosti sa dáva aj nízka pôrodná váha dieťaťa a jeho nedonesenosť. Dôsledkom pôsobenia týchto faktorov je nezrelosť CNS, resp. jej pomalšie zrenie. Po pôrode bývajú najčastejšou príčinou úrazy hlavy detí, najmä v prefrontálnej oblasti, ako aj prekonanie zápalových ochorení mozgu. Do dvoch rokoch veku dieťaťa sa za kritické faktory považujú aj prekonané črevné ochorenia alebo významné nedostatky v prijímaní potravy, ktoré taktiež môžu vyvolať nedostatok kyslíka v krvi a druhotne poškodenie CNS. Taktiež každé infekčné ochorenie spojené s vysokými horúčkami (najmä meningitída a encefalitída), ako aj kŕčovité záchvaty môžu viesť k vzniku tohto syndrómu. Za kritický vek sa považuje obdobie od 6. rokov veku dieťaťa, kedy mozog významným spôsobom dozrieva. Funkčný stav mozgu sa môže prejavovať na úrovní neurotransmiterov. Jedným z predpokladaných mechanizmov je postihnutie funkcie dopaminového systému. Dopamím je neurotransmiter, ktorý vyvoláva aktivizáciu organizmu, hlavne v situácii záťaže. Porucha funkcie tohto systému môže viesť k vyššej produkcii dopamínu, ku zvýšenej činnosti aktívnych receptorov alebo k spomaleniu jeho odbúravania. Preto je potreba nadmernej stimulácie chápaná aj ako porucha príslušných receptorov.

·         Ekologické faktory -  môže ísť napríklad o zvýšený dopad ťažkých kovov (olova a medi) a rádioaktivitu, ktoré môžu pôsobiť na zmenu aktivity neurotransmiterov. Usudzuje sa, že v niektorých prípadoch vyvoláva hyperaktivitu aj porucha metabolických enzýmov, na ktoré pôsobia kovové prvky v krvnom obehu. Nevylučuje sa ani pôsobenie umelých potravinárskych prísad a farbív, ktoré sa môžu vyskytovať v strave.

·         Faktor citovej deprivácie – ide  o skutočnosť, keď sociálne hyperaktívne deti vyhľadávajú „sociálne príležitosti“, ako sa dostať do pozornosti okolia. Ide predovšetkým o detí z ústavných zariadení, ktoré prekonali dlhodobú hospitalizáciu alebo odlúčenie od matky, alebo aj o deti z rodín, v ktorých rodičia zaujímajú odmietavý, chladný, ba až nepriateľský postoj k dieťaťu a nie sú schopní vytvoriť si k dieťaťu pozitívne emocionálny vzťah.  Do tejto kategórie príčin zaraďujeme aj deti týrané, ktoré v dôsledku prežívaných traumatických zážitkov nie sú schopné sústredenia a v popredí ich správania je nepokoj a hyperaktivita. Podobným spôsobom reagujú aj deti, ktoré prežijú nejakú traumatickú udalosť.

·         Faktor negatívneho pôsobenia rodinného prostredia – napr. rodinná disharmónia, konfliktný vzťah medzi rodičmi alebo k dieťaťu Takýto rodičia však sami bývajú často hyperaktívni a nezdržanliví, tiež sa u nich môžu prejavovať genetické dispozície, ktoré prenášajú na svojich potomkov. Tiež ich model hyperaktívneho reagovania a správania môže viesť k jeho imitovaniu zo strany detí.

·         Faktor prílišného podnecovania dieťaťa k aktivite najmä v období kojeneckom, batolivom a predškolskom. Pokiaľ matka, alebo iní vychovávatelia, často prerušujú činnosti/hry detí, na ktoré sú sústredené, tieto deti si neosvoja dlhodobejší záujem, a tým aj sústredenosť na nejakú činnosť v neskoršom veku.

Pri dieťati/ žiakovi s poruchou pozornosti ( ADD – Attention Deficit Disorder)   a dieťati/ žiakovi    s  poruchou pozornosti sprevádzanou s hyperaktivitou  (ADHD – Attention Deficit Hyperactivity Disorder ) sa môžu vyskytovať tieto problémy:   Dieťa je   ֍ nepokojné, večne v „akcii“ ֍ robí neprimeraný hluk ֍ dožaduje sa ihneď splnenia svojich požiadaviek ֍ hneď sa cíti dotknuté, reaguje drzosťou ֍ má záchvaty hnevu a nepredvídaného správania ֍ je nadmerne citlivé ku kritike ֍prejavuje roztržitosť alebo príliš malý rozsah pozornosti ֍vyrušuje ostatné deti ֍vo dne spí ֍ je náladové, hašterivé ֍ veľmi túži po učiteľovej pozornosti ֍ trieda ho neprijíma medzi seva ֍ dá sa ľahko druhými zviesť ֍ nemá zmysel pre poctivú hru ֍ nevie zaujať vodcovskú rolu ֍nedarí sa mu dokončiť začatú činnosť ֍ neuznáva svoju chybu, ale zvaľuje ju na druhého ֍zle vychádza s ostatnými deťmi ֍nespolupracuje so spolužiakmi ֍ťažko prekonáva prekážky, ak chce niečo dosiahnúť ֍ nespolupracuje s učiteľom ֍má problémy v učení ֍ má špecifické problémy v učení   Ak sa u žiaka vyskytujú viaceré z vymenovaných prejavov, je potrebné začať s diagnostikou a stanovením komplexného programu.   Všetky príznaky sa nemusia objavovať v rovnakej intenzite. Je potrebné reflektovať, že každé dieťa je jedinečná osobnosť, ktorá sa od ostatných odlišuje    rôznou kombináciou prejavov správania, záujmov, vlôh či zručností.   Ďalej je veľmi dôležité uvedomiť si, že niektoré z prejavov správania sú v určitej vývinovej fáze                      v istej forme normálne ( napr. malé dieťa udrží pozornosť kratšie).

Medzi významné  faktory v edukačnej  práci s deťmi/žiakmi s ADD/ADHD zaraďujeme:

1/ Učiteľova pružnosť, zainteresovanosť a ochota pracovať so žiakom na osobnej úrovní. Učiteľ musí vynaložiť viac času, energie a úsilia na to, aby týmto žiakom skutočne „ načúval“, povzbudzoval ich a prispôsoboval sa ich potrebám.

2/ Ďalšie vzdelávanie učiteľov a získavanie vedomostí o ADD/ADHD – je nevyhnutné, aby učitelia vedeli, že ide o zdravotné znevýhodnenie, ktoré je záležitosťou fyziologického a biologického charakteru. Deti s týmto syndrómom nás nechcú svojím správaním „ vytáčať“. Keď si to jasne uvedomíme, ľahšie si zachováme trpezlivosť, zmysel pre humor a schopnosť pozitívne sa s únavným správaním žiaka vysporiadať.

3/ Úzka spolupráca medzi rodičmi a školou, komunikácia – je dôležití častejšie kontaktovať rodičov dieťaťa/žiaka s ADD/ADHD a vytvoriť si s ním dobrý pracovný vzťah a mať otvorenú komunikáciu.

4/ Vytváranie prehľadného a štruktúrovaného prostredia -  ide o vytvorenie štruktúrovanej triedy, ktorá nemá byť triedou tradičnou, neúčelnou, stabilne usporiadanou, ktorá by poskytovala len málo sluchových či zrakových podnetov. Aj tá najtvorivejšia, najlákavejšia, najfarebnejšia  trieda s mnohými podnetmi môže  stále byť jasne štruktúrovanou. Žiakom s ADD/ADHD treba poskytnúť určitý rámec a štruktúru prostredníctvom zrozumiteľnej komunikácie, presného určenia toho, čo sa od nich očakáva, jasných pravidiel, premyslených reakcií na určité prejavy ich správania a dôležité je aj udržiavanie stáleho kontaktu s nimi. Zadávané úlohy im treba rozložiť na menšie časti, ktoré postupne zvládnu. Dôležitá je aj spätná väzba. Tiež je potrebné pomáhať im s usporiadaním pomôcok, pracovného priestoru, so zapojením do skupiny, ako aj v situáciách, keď sa musia rozhodovať medzi niekoľkými alternatívami, ale aj vo chvíľach, keď žiaci prechádzajú od jedného druhu činnosti k druhému.

5/ Tvorivé, pútavé a interaktívne vyučovacie metódy, ktoré žiaka zaujmú a privedú ho k spolupráci so spolužiakmi. Obohatené a motivačné učivo, využívajúce celý rad rôznych metód, potrebujú a zaslúžia si všetci žiaci (kooperatívne učenie, tímové vyučovanie, zážitkové učenie, mozgovo-kompatibilné učenie, .... )

6/ Tímová práca – mnohí učitelia považujú tímové vyučovanie za veľmi užitočné. Možnosť                                 „ poprehadzovať “ alebo „ zdieľať“ žiakov s ADD/ADHD na časť vyučovania často zmierňuje problémy so správaním a pomáha učiteľovi zachovať si zdravý náhľad. Spolupráca učiteľov v tíme tiež umožňuje, aby bolo na každé dieťa nahliadané z rôznej perspektívy. Je dôležité, aby učitelia postupne zhromažďovali ukážky žiakových prác, ktoré poukazujú na jeho silné a slabé stránky. Tiež je vhodné zaznamenávať si vypozorované špecifické vzorce správania ( napr. frekvencia padania stoličky, schopnosť napísať len jednu vetu za 20 minút samostatnej práce, problémy neprimeraného vykrikovania na hodine, ....). Takáto dokumentácia je pre mnohé deti kľúčová preto, aby  im  mohla byť poskytnutá efektívna  odborná pomoc, ktorú potrebujú. Učitelia tak vlastne napomáhajú pri príprave nevyhnutných odborných nálezov a opatrení potrebných k zlepšeniu školskej úspešnosti žiaka.

7/ Podpora zo strany vedenia školy – je nevyhnutné, aby vedenie školy vedelo o charakteristických rysoch a efektívnych metódach zvládania detí so syndrómom ADHD, aby tak mohlo podporiť učiteľov pri práci s problémovými žiakmi. Niekedy býva veľmi ťažké prekonať pokušenie preradiť takýchto žiakov do špeciálnej školy. Je potrebné pracovať s nimi veľmi tvorivo a nápadito. Tieto deti je potrebné rovnomerne rozdeliť tak, aby v jednej triede nebola veľká skupina žiakov s ADD/ADHD.                Na vysokom počte žiakov  s predmetným syndrómom v jednej triede by „stroskotali“ aj najlepší učitelia. Kľúčom k úspechu býva dobrá komunikácia a spolupráca medzi školou a rodičmi.

8/ Rešpekt k súkromiu žiaka a zachovávanie dôverností – je dôležité, aby individuálny prospech žiaka, výsledky jeho odborných vyšetrení, znížené požiadavky na niektoré aspekty jeho školskej práce a zdravotné problémy boli považované za dôverné informácie, a aby neboli zbytočne zverejňované.

9/ Prispôsobovanie zadávania úloh, menej písania – to, čo trvá priemernému dieťaťu 20 minút zaberie u dieťaťa so syndrómom ADHD celé hodiny ( zvlášť  písomné úlohy). Nie je potrebné vyplniť každú stránku pracovného zošita, vyriešiť matematický príklad alebo prebrať každú definíciu.                  Je vhodné umožniť žiakovi zvládnuť rozumnejšie množstvo látky ( napr. každú druhú úlohu, polovicu strany). Učiteľ môže do edukácie zapojiť alternatívne metódy preverovania vedomostí, napr. odpovedať ústne alebo odpoveď nadiktovať rodičovi a pod. U týchto žiakov je dobré zmierniť požiadavky a nároky na písanie, alebo podporovať ich v písaní na počítači.

10/ Menej domácich úloh -  často v rodinách s deťmi s ADHD domáce úlohy predstavujú „nočnú moru“. Mnoho učiteľov totiž deťom na doma zadáva to, čo sa nestihlo dokončiť v škole. Je dobré pamätať na to, že pokiaľ žiak nebol schopný dokončiť úlohu za celý školský deň, potom to pravdepodobne nedokončí ani za večer.

11/Viac času na úlohy – žiaci s ADD/ADHD, často veľmi inteligentní, mnoho odpovedí poznajú, ale nestihnú si ich zapísať, zvlášť pri previerkach. Rada pre učiteľov: Dajte im viac času na písomku alebo ich vyskúšajte ústne.

12/ Citlivý prístup učiteľa, ktorý problémové deti nestrápňuje a neponižuje pred spolužiakmi – sebaúcta je krehká vec; pre žiakov s ADD/ADHD je príznačné, že často sami seba považujú za neschopné, preto ich nikdy nezosmiešňujte. K tomu, aby tieto deti v živote uspeli, je primárne dôležité, aby si zachovali sebaúctu.

13/ Pomoc s udržaním poriadku – žiaci s ADD/ADHD majú väčšie problémy s udržaním poriadku, ktorý prispieva k tomu, aby sa zlepšili ich študijné schopnosti. Potrebujú pomoc k tomu, aby sa zabezpečilo, že si správne zaznamenajú úlohy, aby si usporiadali pracovný priestor a pomôcky, aby si z času na čas usporiadali zošity a z lavice odložili nahromadené zbytočnosti, ktoré ich rozptyľujú.

14/Prispôsobenie študijného prostredia -  pre výkon žiakov je prostredie triedy veľmi dôležitým faktorom. Vzhľadom k rôznorodosti štýlov učenia by sme mali dať deťom na výber, kde a ako budú pracovať. Miesto, kde žiak sedí, môže jeho výkon značne ovplyvniť. Mali by sme tiež dôkladne zvážiť osvetlenie, nábytok, usporiadanie lavíc a stoličiek, vetranie, nástenky, farby, miesto na odpočinok a možnosti zabránenia rozptyľujúcim vplyvom pri práci v laviciach. Usporiadajte triedu tak, aby na vás žiaci s ADD/ADHD dobre videli, aby vás mali nablízku, keď potrebujú pomoc, aby sedeli blízko dobre sústredených detí a mali tiež dostatok priestoru.

15/ Oceňovanie toho, čím sa žiaci odlišujú od druhých; poskytovanie možnosti, aby ukázali svoje silné stránky – dávajte deťom často príležitosť ukázať pred spolužiakmi, čo im ide dobre. Umožnite vo svojej triede, aby v nej bolo miesto  pre rôzne štýly učenia a individuálny prístup.

16/ Viera v žiaka ( nevzdávať sa, keď plán A,B, C nefunguje) – vždy je tu ešte plán D, E, F, .... Pre dosiahnutie úspechu budete musieť často prehodnocovať, opustiť osvedčené prípravy na hodinu a hľadať nové cesty. Žiaci s ADD/ADHD však za tento čas a úsilie navyše rozhodne stoja.

 Použitá literatúra:

RIEFOVA, S. F. 2007. Nesoustředěné a neklidné dítě ve škole. Praktické postupy pro vyučováni a výchovu dětí s ADHD.  Praha: Portál, 2007, 251 s. ISBN 978-80-7367-257-7.

MUNDEN, A, ARCELUS, J., 2008. Poruchy pozornosti a hyperaktivita. Praha: Portál, 2008, 177 s. ISBN 978-80-7367-430-4.