Školská zrelosť

Je dosiahnutie takého stupňa vývinu, ktorý umožňuje dieťaťu zúčastniť sa výchovno-vzdelávacieho procesu bez väčších komplikácií, najlepšie s radosťou a nadšením.

Pre posudzovanie školskej zrelosti sú dôležité tieto oblasti:

● telesný a zdravotný stav,

● úroveň kognitívnych funkcií,

● pracovné predpoklady a návyky,

● osobnostná zrelosť.

Telesný a zdravotný stav

Posúdenie telesnej pripravenosti dieťaťa na nástup do školy je v kompetencii obvodného lekára. Pri vzrastovo menších deťoch sa často stretávajú učitelia s rýchlejšou unaviteľnosťou. Menší vzrast môže spôsobovať nevýhodné postavenie v rámci detského kolektívu sprevádzané pocitmi menejcennosti, slabosti a ohrozenia.

Úroveň kognitívnych funkcií

Rozumové schopnosti na určitej úrovni a rovnomerný vývin v jednotlivých oblastiach poznávania sú základom pre zvládnutie písania, čítania a počítania. Do skupiny kognitívnych predpokladov patrí vizuomotorika, grafomotorika, reč, sluchové vnímanie, zrakové vnímanie, vnímanie priestoru, vnímanie času, základné matematické predstavy.

Pracovné predpoklady a návyky

Základom pre rozvoj každej oblasti poznávacích schopností je záujem o učenie. U dieťaťa musí byť vyvinutá schopnosť koncentrovať sa, zmysel pre povinnosť a zodpovednosť. Aj keď niektoré deti vedia celkom dlho udržať pozornosť pri hre, ktorá ich zaujala, problémom býva zámerná pozornosť. Dieťa sa rýchlo unaví, stráca záujem, odbieha, strieda rôzne činnosti a pritom sa poriadne nesústredí na nič z toho, čo robí.

Osobnostná zrelosť

Osobnosť dieťaťa zrelú na nástup do školy ťažko presne vyjadriť, pretože každé dieťa je iné. Po príchode do školy sú na dieťa kladené vysoké nároky, ako v oblasti emocionálnej, tak i v sociálnej. Od dieťaťa sa očakáva istá miera emocionálnej stability, veku primerané zvládanie emócií, sebaovládanie, odolnosť voči frustrácii. Sociálna vyspelosť sa prejavuje najmä v schopnosti začleniť sa do kolektívu a komunikovať v ňom, odlúčiť sa od rodiny.